Zaradenie dodatočnej tréningovej jednotky môže byť z pohľadu urýchlenia regenerácie výhodnejšie ako samotný odpočinok. Športovci rôzneho zamerania zvyknú robievať všeličo, len aby mohli urýchliť proces regenerácie po intenzívnych tréningoch. Používajú k tomu také metódy, akými sú napríklad strečing a uvoľňovacie cviky, ľadové obklady, masáže, nosia kompresné oblečenie, pijú regeneračné nápoje a podobne. Pomerne často sa pritom zabúda na veľmi jednoduchú, prirodzenú a efektívnu činnosť na podporu zotavenia, ktorou je plávanie. Viaceré štúdie, ktoré boli vykonané najčastejšie na bežcoch alebo triatlonistoch, preukázali to, že plávanie v miernej až strednej intenzite dokáže významným spôsobom napomôcť k urýchleniu regenerácie, čo sa z dlhodobého hľadiska bude samozrejme prejavovať aj v zlepšených výkonoch daných športovcov. Pre zaujímavosť, výskum prevedený na University of Western Australia (UWA) bol vykonaný na jednotlivcoch, ktorí mali za úlohu absolvovať 8 náročných šprintov intervalovým spôsobom. Po desiatich hodinách sa jedna polovica testovaných subjektov venovala plávaniu v miernej až strednej intenzite (celkovo 2000 metrov), zatiaľ čo druhá skupina oddychovala a neaplikovala žiadnu formu fyzickej aktivity. Po uplynutí ďalších 14 hodín (teda celkovo ubehlo 24 hodín po úvodných intenzívnych behoch) mali obidve skupiny vykonať vysokointenzívny beh - tentokrát do úplného vyčerpania, aby sa lepšie posúdilo, ako dobre zregenerovali behy z predchádzajúceho dňa a aký vplyv na ich výkon zanechalo plávanie, resp. odpočinok. Ukázalo sa, že prvá polovica testovaných jedincov, ktorá sa venovala plávaniu, dokázala bežať v rovnakej intenzite v priemere 13 minút a 50 sekúnd, kým druhá polovica (ktorá odpočívala) to zvládla v priemernom čase 12 minút a 8 sekúnd. Je to teda nezanedbateľný rozdiel 14 %. A k podobným záverom dospeli aj mnohé iné výskumy. Zistilo sa tiež to, že plávanie zaradené ako regeneračná forma tréningu bolo v úzkej spojitosti s nižšími hladinami C-reaktívneho proteínu (CRP), ktorý je dôležitým ukazovateľom pri vzniku zápalových procesov. Toto zistenie len potvrdzuje predchádzajúce závery a dáva predpoklady pre lepšiu výkonnosť v prípadoch, kedy je plávanie zaradené do tréningového procesu. Plávanie ako aeróbna aktivita samozrejme spôsobuje zrýchlenie krvného toku v svalových tkanivách a to napomáha zredukovať svalovú bolestivosť a stuhnutosť po náročných tréningoch. Veľmi dôležitým faktorom v prípade regeneračného plávania je to, že nezaťažuje kĺbové štruktúry, ktoré môžu byť po mnohých aktivitách poškodené (napr. ťažký posilňovací tréning, šprinty, basketbal, volejbal, atď.) a potrebujú tak viacej času na zotavenie. Ak sa rozhodnete zaradiť plávanie ako jednu z foriem na zrýchlenie regenerácie, majte na pamäti, že v takýchto prípadoch nemá ísť o intenzívnu aktivitu. Má byť vykonávaná v miernej až strednej intenzite v trvaní približne 20-40 minút, párkrát týždenne (hlavne po ťažkých tréningoch).
