Joga je disciplína, ktorá pracuje s myšlienkou spojenia sily tela a mysle, výsledkom čoho je pevná, pokojná, sústredená myseľ a pružné, posilnené a zdravé telo. Joga vznikla v Indii pred vyše 3000 rokmi, ale ako forma fyzickej aktivity bola znovuobjavená fitnes inštruktormi iba pred niekoľkými desaťročiami. Niekedy je označovaná aj ako forma "meditatívneho pohybu", aby sa presnejšie označil spôsob fyzického pohybu spojeného s vedomým dýchaním, sústredením mysle i hlbokými stavmi relaxácie. Joga sa do života športovcov dostáva v dvojakej forme. Jednak mnohí, ktorí v kondičnej alebo vrcholovej forme športu dosiahli úspechy, sa po mnohopočetných zraneniach a zdravotných komplikáciách obracajú na jogu ako formu terapie pohybového aparátu. Na druhej strane je stále viac a viac takých, ktorí objavujú prínosy jogy pre svoj tréning i samotný pretek. Kde sú teda tieto prínosy a pre koho je joga vhodná?
1. Komplexný vplyv na pohybový aparát.
Joga pomocou série predklonových, záklonových, úklonových i torzných pohybov pomáha vyrovnávať asymetrie v tele. Posilňujúce cviky zlepšujú svalový tonus, uvoľňujúce ich zas zpružujú, a rotačné pohyby revitalizujú kĺby. Pred zápasom alebo súťažou pomáha joga vyburcovať v tele energiu vhodnými cvičeniami a dýchaním, po ňom zas uvoľňuje svalstvo zo ztuhlosti. Účinok jogy sa ukázal byť minimálne tak dobrý až lepší pri odstraňovaní napätia zo svalov tela v porovnaní s inými konvenčnými cvičeniami. Prekvapujúco dobre si viedla aj pri zlepšení hladiny krvného cukru, krvných lipidov a voľného kortizolu v slinách. To jasne naznačuje, že joga môže byť vhodnou súčasťou alternatívnej fyzickej aktivity i tréningového programu, pretože účinne ovplyvňuje trojicu "aeróbne cvičenie – svalový tonus – flexibilita".
2. Ochrana pred poškodením.
Mnoho športovcov má jogu zaškatuľkovanú ako pomalé cvičenie slúžiace na zvýšenie pružnosti svalov a ich relaxáciu. Pravda je však taká, že mnohé cvičenia zlepšujú celkové vnímanie vlastného tela i jeho potrieb. Tým sa má možnosť každý, kto jogu cvičí, aktívne chrániť pred poškodením, pretože si rokmi praxe jogy vybudoval takú vnímavosť k vlastnému telu, že včas spozná, ak telo nepracuje tak, ako má.
3. Objavenie svojej vnútornej sily.
Tým, že joga učí diferencovane vnímať zapojenie rôznych svalových partií v jogovej pozícii, zároveň učí uvoľniť tie, ktoré sa na samotnej pozícii nepodieľajú. Schopnosť úplne uvoľniť to, čo pri cvičení nepotrebujeme umožní naplno využiť to, čo skutočne potrebujeme. Je to ako prepínanie gombíkov na vypínači–iba keď sa jeden úplne vypne, môže sa iný zapnúť na sto percent. Neraz sa stáva, že jogíni schopní prepínať medzi napätím a uvoľňovaním svalov dokážu v silových pozíciách zotrvať dlhšie, ako trénovaní športovci!
4. Zvýšenie vitálnej kapacity pľúc.
Súčasťou jogy sú aj dychové cvičenia. Tie majú okrem prečistenia energetických kanálov aj ten účinok, že zvyšujú vitálnu kapacitu pľúc a zásobujú telo takým množstvom kyslíka, pri ktorom dochádza k stimulácii endokrinného systému a prenosu vitálnej energie do celého tela. Okrem toho práca s vlastným dychom pomáha zlepšovať vnímavosť voči sebe samému.
5. Meditácia pre sebakontrolu a disciplínu.
Meditácia dokáže vyčistiť myseľ od negatívnych myšlienok a zlepšiť rýchle zaostrenie pozornosti na nejaký objekt - myseľ sa pri nej stáva koncentrovanejšou a disciplinovanejšou. Vyskytuje sa bežne u ázijských bojových umení - negatívne myšlienky totiž oslabujú cvičenca v boji. Meditácia výrazne zlepšuje mentálnu silu i schopnosť vyhodnotenia situácie. Pomáha cvičencovi pozorovať a zlepšovať v mysli pohybový rytmus – kata, a tým ho doviesť nielen k mentálnej, ale aj reálnej dokonalosti.
6. Získanie rovnováhy a psychickej odolnosti.
Joga pomáha kontrolovať a znižovať úzkosť i stres a lepšie zvládať tlak na výkon. Na jednej strane relaxačné techniky regenerujú telo pomocou aktivácie parasympatického nervového systému, čím sa obnovuje rovnováha v svalovom tonuse i v endokrinnom systéme. Na strane druhej sa pracuje s posilnením psychiky, pretože tá dokáže divy. Pomocou rovnovážnych pozícií joga podporuje celkovú vyváženosť, čím zároveň buduje vnútornú mentálnu silu a istotu. Pomáha budovať pozitívny postoj k sebe samému, a dáva nám obrovskú výhodu - vieru v sebe samých. Bez nej i z talentovaného človeka vyrastie iba priemerný športovec.
Pár myšlienok na záver
Dnešná joga má veľmi veľa podôb – prakticky každý si môže vybrať, čo mu vyhovuje. Môže mať formu terapeutickej jogy, zdĺhavého ponorenia do hlbokej meditácie, alebo aj formu dynamických skokov. Ako forma fyzického a psychického cvičenia má mnoho výhod i pre šport, pretože vhodne vyvažuje tréning a účinne pomáha zlepšiť mentálne schopnosti. Učí nás uvedomeniu si seba samých, dýchaniu, relaxácii, i pozitívnemu mysleniu – a to sú kvality, ktoré sa zídu každému z nás, či už športujeme rekreačne alebo vrcholovo. Joga v tejto chvíli už patrí medzi mainstreamové disciplíny, ktorú do svojho tréningového programu zahŕňa čoraz viac vrcholových športovcov - v golfe, v tenise či v atletike. Napríklad basketbalové tímy v NBA, či dokonca celý novozélandský rugbyový tím pravidelne cvičia jogu.
